Došli sme už do cieľa,
zažili sme preveľa,
cesta končí, stmieva sa,
brat môj znova spozná sa.
Spozná v sebe človeka,
je to túžba odveká,
bolesť už viac nebude,
ani žiadne prelude.
Koniec je už blúdenia,
závery sa hneď zmenia,
krásny koniec rozprávky,
už viac žiadne zástavky.
Nerva v sebe zahasí,
počúvajú nás masy,
ľudkovia sa kukajú,
ako bratia makajú.
Makajú na budúcnosti,
nie sú tu už žiadne strasti,
život je zas malina,
je to krásna novina.
Uhasíme ten oheň,
čo pálil nás jak drak,
len si na to zas spomeň,
keď zjaví sa nad hlavou mrak.
Kolienko sa napraví,
sveta radosť bude žiť,
sen je to ten veru pravý,
bolesť sa už musí skryť.
Natrápili sme sa dosť,
nech napraví sa v nohe kosť,
aby smútku nebolo,
a povieme si, čo bolo, bolo.
Pekné dni sú pred nami,
zvoním si tu zvonkami,
otázkou len zostáva,
čo sme to za zostava.
Slávna štvorka sme my totiž,
ukončíme našu potíž,
happy end sa rýchlo blíži,
nikto nám už neublíži.
