Som ceruzka v rukách večnosti,
nepíšem riadky, ale kruhy.
Každý ťah je skúsenosť,
každý dotyk papiera je perla,
ktorá sa vkladá do vzoru života.
Mandala sa rodí pomaly,
z tmavých i svetlých farieb skúseností.
Niektoré čiary sú ostré,
iné jemné ako dych.
Ale všetky sa spájajú do celku,
ktorý hovorí: „Takto sa žije hra.“
Nie som autor, som nástroj,
čo sa nechá viesť rukou neznámeho.
A v každom kruhu, v každej vrstve
sa odráža cesta, ktorou som šiel.
Mandala je mapa,
kde každá skúsenosť má svoje miesto.
Niekedy kreslím bolesť,
niekedy radosť, pokoj či smiech.
Ale mandala prijíma všetko,
nič neodmieta, nič nestráca.
Je to obraz celku,
kde aj tieň má svoju krásu.
Tak stojím v tichu,
ako ceruzka, čo kreslí večnosť.
A viem, že keď sa mandala dokončí,
nebude to len môj obraz,
ale spoločný náhrdelník skúseností,
ktorý sa rozžiari v rukách reality.
