V strede sa vinie uzol,
červený a modrý, ako dych a ticho.
Drží jadro, kde sa stretá
slnko, mesiac a vesmír.
Slnko horí, mesiac sníva,
vesmír mlčí, všetko sleduje.
Nie je to boj, ani rovnováha,
je to tanec, ktorý sa nikdy nekončí.
Uzol je stred, mandala je cesta,
a vesmír je rám, ktorý to všetko drží.
Nie ako odpoveď, ale ako otázka,
ktorá sa pýta:
Vieš byť tichý, keď všetko hovorí?
