Slnko horí, volá k pohybu,
mesiac ticho odráža sny,
a zem, pevná a živá,
drží priestor, kde sa všetko deje.
Tri telesá sa točia v nekonečnom rytme,
niekedy v harmónii, inokedy v chaose.
Zatmenia, búrky, pokojné rána —
všetko je len hudba vesmíru.
Ale podstatou nie je vyriešiť rytmus,
ani zastaviť striedanie dňa a noci.
Podstatou je, ako sa človek postaví
k druhým, keď sa hudba mení.
V chaose môže byť oporou,
v harmónii zrkadlom krásy.
Nie je to o tom, čo sa deje na oblohe,
ale o tom, čo sa deje medzi nami.
Tak sa slnko, mesiac a zem
stávajú učiteľmi vzťahu.
Ukazujú, že zdroj nie je v cykle,
ale v spojení, ktoré pretrvá.
