Prečo nemám záujem o rôzne duchariny

Poviem to na rovinu... Predstavujú pre mňa únik z reality... Dokážem pochopiť, prečo to ľudia robia... Lebo život v tejto realite je niekedy na prášky... A aby unikli problémom tak generujú kadejaké fantasmagórie... Doslova možno povedať, že unikajú z reality... Ale ja to nechcem robiť... Narodil som sa sem a dúfam, že to malo nejaký účel... Podľa mňa som sa mal naučiť ako problémy prekonávať... A tak sa to učím... Ešte asi nie som v cieli ale už vidím nejaký ten progres... Vidím, že sa zo mňa stáva niekto, kto sa dokáže vysporiadať so životnými situáciami... Aj keď istý som si nie - to samozrejme overí až čas a bilancovať sa bude až na konci... A čo vlastne riešim? Nič, len sa chválim...

Poviem ako to vidí JA... DUCH je odpoveďou na otázku KTO JE JA... Teda duchovný svet je svet, ktorý si JA generuje vo svojom vnútri... Poviem príklad... JA si niekedy svoj svet vizualizuje v mysli ako mesto... S domami, stromami, studničkami, zakopanými pokladmi a taktiež s hradbami a bránami... Napríklad raz som tie brány otvoril... A odvtedy som mal pocit ako by každý videl čo sa vo mne odohráva a takisto som mal pocit akejsi telepatie... A to všetko sa dialo dovtedy kým som tie brány v mojom "meste" znova nezatvoril... Počas toho obdobia keď boli otvorené brány, som viedol dialogy s každým koho som videl v realite... V autobuse, v práci, doma, kdekoľvek... Tie dialógy utíchli, keď som brány zavrel... Možno to celé generoval môj mozog... Ale tie dialógy boli ako by som rozprával normálne cez ústa s niekým, len to bolo v mysli... Niekedy som sa hádal, niekedy vysvetľoval niečo, niekedy som sa pýtal... Nemám na to vysvetlenie... Mne to pripadalo ako by to nebolo moje JA s kým sa bavím... Riešili sme veci ktore sa týkali "systému všetkých vecí"... Akoby som aj niečo nastavoval v tom systéme... Prosto sa v mojej mysli odohrával nejaký paralelný príbeh, ktorý bol akoby "podprogram" normálneho vedomia... Poviem ešte ako vnímam existenciu pekla... Peklo ako aj raj je možné zažit tu na zemi... Je to o tvojom vnútornom svete a o tom ako vyzerá... Niektorí prechádzajú peklom aj dobrovolne, len preto aby našli raj... Lebo to sú boha-tieri, ktori sa vydali na cestu a hľadajú ako pionieri to pravé orechové... A tak prechádzajú aj temným udolím (úplne sami a bez Boha)... A tí, ktorí toto všetko (aj) peklo vydržia tak spoznajú božie kráľovstvo, ktoré je všade naokolo... Večné utrpenie v pekle je blud... Platí následovné...