Slnko horí, volá k pohybu,
mesiac sníva, ticho dýcha.
Zem sa točí, drží príbeh,
a vesmír mlčí, všetko sleduje.
Štyri prvky, jeden tanec,
každý hrá svoju rolu v hre.
Jas a tieň, telo a sen,
všetko sa deje v priestore ticha.
Slnko je vôľa, mesiac je cit,
zem je vzťah, vesmír je rám.
A ty si ten, kto to cíti,
kto v tom tanci nachádza sám seba.
Mandala sa rozvíja navonok,
ale jadro zostáva nemenné.
Nie je to o tom, čo sa deje,
ale o tom, ako sa k tomu postavíš.
Tak sa uzatvára kruh,
nie ako koniec, ale ako začiatok.
Zdroj sa usmieva v strede,
a ty si jeho odraz —
živý, vedomý, celistvý.
